Veselje Veľikonocje

Autor: Tomáš Mýtny | 1.4.2013 o 17:10 | Karma článku: 10,28 | Prečítané:  484x

Oproti konečnej zastávke trolejbusov 204 a 205 na Rádiovej na Trnávke, obrnený drôteným plotom, sa za skleneným výkladom s nápisom Samovar ukrýva výlet do Ruska.


Napriek voľnému dňu nebolo dnes všetko pozatvárané. S priateľkou sme na nete narazili na skryté miesta v hlavnom meste, ktoré stoja za návštevu. Keďže bistro Samovar je vzdialené iba 10 minút chôdzou, rozhodli sme sa ísť ho vyskúšať.

Keď sme vošli, cítil som sa naozaj ako vo veľmi skromnom bistre, priam až 20 rokov späť v školskej jedálni.  Bolo to veľmi jednoducho zariadené, ale zároveň čisté. Stoly pred nami zjavne veľa zabrať nedostali. Nikde nikoho. Z kuchyne prišiel milý úsmev a privítanie pani kuchárky. Následne aj samotný pán majiteľ, ktorý sa zhostil úlohy nás obslúžiť.

Skôr ako sme si vybrali, čím zasýtime naše žalúdky, sme si chceli objednať čaj, na čo nás náš hostiteľ  (žiaľ sme sa nespýtali na meno, a tak ho pre účel tohto príspevku budem volať pán Sergej) milo upozornil, že čaj sa pred jedlom nehodí a v Rusku sa popíja až po zahnaní hladu jedlom. Ako sme očami behali po menu na obojstranne vytlačenom hárku, dostali sme možnosť si vybrať doprovodnú hudbu, pochopiteľne ruského pôvodu. Ako gentleman som to nechal na svoju polovičku, ktorá stavila na klasiku – pána Čajkovského. A tak sme o chvíľu vďaka moderným technológiám a plochej obrazovke na stene sledovali Labutie jazero. Lámajúc si hlavu nad výberom, pán Sergej nám ochotne vysvetlil, že menu je jednoduché, robené čerstvo, žiadne polotovary a mikrovlnka sa v kuchyni nenachádza. Cieľom našej výpravy bolo ochutnať boršč. Pán Sergej vycítil obavy z našich tvárí a povedal niečo na naše pomery nevídané – ak nám to nebude chutiť, tak neplatíme. Už len kvôli tomuto gestu som dúfal, že to bude chutné a nebudem ho musieť sklamať. Opak bol však pravdou, bolo to vynikajúce. Ešte sa nás každého zvlášť pýtal na upgrade – smotana alebo kôpor. Ako laktózo-intolerantný jedinec som poprosil o kôpor a ten tomu dodal skvelú chuť.

Labute odleteli, priteperil sa Luskáčik. Za cupitania baleťákov v obtiahnutých bielych lesklých legínach nám prileteli na stôl peľmeni. Je to v podstate obdoba našich pirohov plnených mäsom, a ako sme zistili z výkladu pána Sergeja, do Ruska sa dostali od čínskych hraníc a boli prvým sibírskym fast foodom. Keďže na jeseň, keď už bol na riekach ľad brániaci lodiam, no stále nie dosť silný na sane a záprah, ľudia bez možnosti si krátiť čas X-boxom a telenovelami zabili si prasiatko či ulovili divinu a chystali si pelmeni od svitu do mrku. Ako chladnička im slúžil dvor (sibírska kosa) a keď si ich potom neskôr chceli pripraviť, rozložili oheň, dali zovrieť vodu a o 5 minút jedli. Paráda. Naspäť ale k nášmu ruskému hodovaniu. Kúsok masla sa nám na teplučkých peľmeni pomaly roztápal a do malej misky sme dostali tekutinu, ktorá sa podobala na ocot. Bol to ocot zriedený s vodou. Peľmeni v ňom bolo treba namočiť a tak zjesť. Bol som zase raz na pochybách, ale chutí to fakt dobre!

Po menšom kulinárskom zážitku a pohostinnosti sme ešte dopozerali Tanec snehových vločiek a ešte trochu vyspovedali pána Sergeja, ktorý nám popritom urobil sypaný čierny čaj a k tomu pripravil do misky veľké, priehľadné hrudky cukru. Neviem ako sa nazýva, ale nebol taký sladký ako klasický. A čaj sa s ním pije v tequila štýle – treba si ho dať do úst a tak piť čaj. Bolo nám sľúbené, že pri najbližšej návšteve si ho urobíme vonku v samovare!

Lamentoval som nad zákuskom a keď sme povedali, že radšej nabudúce, dostali sme na ochutnávku malý koláčik s orechmi a škoricou na účet podniku. Chutil ako od babičky.

Určite sem budem chodiť na týždennú dávku boršču.  Zdravstvuj.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?